Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Sitno
Dĺžka trasy: 90 km

Počet účastníkov: 7
Mapa

Motto:
„Robiť si svoju prácu tak, aby si každý klient u nás príjemne oddýchol, znovu sa k nám vracal a podelil sa o svoje pocity s ďalšími ľuďmi“ Penzión Príjemný oddych

Pekné fotografie i reportáž, ktorú napísal Laco Olle s názvom Počúvadelské jaterá - Sitno nás inšpirovali (po Lago di Garda) k výletu okolo ďalších - tentoraz umelo v 18. storočí vybudovaných jazier - Banskoštiavnické tajchy .

Ubytovaní sme boli na brehu jazera Tajch Veľká Vindšachta (Windschachter Teich). Voda z tejto nádrže postavenej v rokoch 1712 – 1715 (spolu s vodou z nádrže Evička a Spodná Vindšachta), mala dodávať energiu na pohon 8 čerpacích zariadení s kývavým pákovým prevodom, určených na čerpanie vody zo zatopených baní Hornej Bieberštôlne. Vindšachtský tajch je známy aj akciou „chyť a pusť“ alebo „bez privlastnenia si úlovku“ – zásadou, ktorou sa riadia aj mnohí naši cykloturisti...

Ubytovanie v penzióne Cosmopolitan III nás milo prekvapilo vysokým európskym štandardom ubytovania, štedrými euroraňajkami (ako v 4 *), výbornou presso kávou k raňajkám, možnosťou kvalitného domáceho stravovania v reštaurácii (do 20:00 hod.) ako aj nevtieravou a ochotnou obsluhou. Chutili nám najmä poctivé bryndzové halušky s domácou bryndzou a so slaninou (za 4 €). Odporúčame pobyt v apartmánoch s veľkými terasami priamo na brehu jazera s možnosťou opaľovania, člnkovania a grilovania. Rezervovať ubytovanie sa tu dá aj cez www.booking.com.
Rodinné ubytovanie v penzióne Vila Vážka neďaleko Vindšachtského jazera malo tiež svoje čaro – bývali tam účastníci výletu z minulého ročníka. Súčasťou pobytu bola aj večerná opekačka, a spoločnosť stále príjemnej pani domácej. Odporúčame obe zariadenia k prežitiu príjemných chvíľ ničím nerušeného odpočinku.

Aj sme skoro zabudli že sme na Slovensku - pokiaľ sme nevycestovali znovu v čase i v priestore - na Počúvadlianské jazero (5 km), kde nám aj mnohé dobové budovy a zákazové tabule (i služby) pripomenuli časy našich pionierských táborov. Teraz sa niektoré zariadenia využívajú podobným spôsobom pre nemeckých dôchodcov. Počúvadlianské jazero však stojí za návštevu kvôli prírodnej scenérii, občerstviť sa dá v tôni stromov v reštaurácii Koliba Veronika, kde podávali aj netradičné jedlá ako napríklad pľúcka na smotane, dukátové buchtičky a k nápojom sme dostali pagáčiky zdarma. Cestou späť sme sa zastavili aj na neďalekom salaši, kde sa dali kúpiť nepasterizované živé mliečne výrobky - tak ako ich odporúča profesor Ebringer: Jedzte bryndzu, budete zdravší

Čerešničkou na torte bol aj tentoraz aeróbny kardio-cyklovýlet v horúcom letnom dni na vrch Sitno (1009 mnm). Na jeho vrchol vedie asfaltová cesta ktorá začína južne od obec Svätý Anton, kde sa nachádza známy Starý Hostinec s domácou tradičnou stravou, a kde nám po fotografovaní jedál ďalej zvyšovali ich hmotnosť...

Na Sitno vedie asfaltová cesta prevažne lesom - v tieni - až na vrchol sa autom vyjsť kvôli závore nedá, takže našťastie sme stretli len dve autá, ktorých posádka to musela hore šlapať časť cesty na vrchol peši. Ďalší prístup je od Počúvadelského jazera (2 km, 684 mnm), avšak výhradne pre peších turistov. Pre pomalších bajkerov odporúčame zobrať so sebou prostriedky (napr. Autan) proti dotieravému hmyzu ktorý sprevádza cyklistov najmä pri rýchlosti blízkej turistickej chôdzi... Na vrchole je možnosť občerstvenia a kúpy suvenírov, rozhľadňa - zapísali sme sa tam (mnohí opäť) do pamätnej knihy. Pozreli sme si aj ruiny pamiatky so slávnou históriou a s prekrásnym výhľadom na okolie - Sitno hrad. Sitno je zo slovenských vrcholov asi najviac opradené povesťami a tajomstvami (napr. spisovateľ Jozef Horák a jeho Povesti).

Na odporúčanie nášho spriateleného Bratislavského meštianského pivovaru a jeho sládka Petra Pramuka sme navštívili podobný pivovar v Banskej Štiavnici s názvom ERB v centre mesta, neďaleko od synagógy. Súčasťou pivovaru je aj divadlo. Návštevu sme neoľutovali - ochutnali sme komisionálne 3 z 5 druhov pív (ležiak svetlý, kvasinkové - Weisen a údený ležiak tmavý), ako aj pochúťky k pivu. Najviac nám chutili Cibulovie ringále obalované v cestíčku (foto) a kvasinkové svetlé pivo. Dievčatá ochutnali aj vynikajúce horúce maliny. Jedlá boli veľmi pekne servírované a obsluha vzorová.

V samotnom meste svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO Banská Štiavnica nás zaujalo najmä pekné Námestie svätej Trojice. V mineralogickom múzeu sme navštívili štôlňu Michal pri antikvariáte a informačnom stredisku na námestí. Bola tu možnosť ochladiť sa v letnom sparnom dni, podobne ako aj v rázovitom dvore v hornej časti námestia vľavo v reštaurácii Penzión Príjemný oddych, kde čapovali výborne vychladený Pilsner (priamo z Plzne), ktorý nám bol spolu so štôlňami nápomocný vo vyše 30-stupňových horúčavach. Dievčatá navštívili aj orientálnu Čajovňa Klopačka, ktorú tiež možno odporúčať.

Ak sa pekné počasie sľúbi s prvými výhonkami kvalitných služieb - dá sa aj na Slovensku absolvovať cyklovýlet v peknom prostredí s výhľadom nielen na pekne zvlnenú krajinu a jazerá - ale i na švárne devy, o čo boli niektoré krajiny ako napr. Taliansko ukrátené...

Súvisiace články: Štiavnické tajchy, Bajkom k tajchom, Počúvadlianské jazero, Klopačka, Banícke tajchy sú oázami pokoja

Súvisiace cyklovideá:
Zjazd z vrchu Sitno: Ideme dole, Zjazd zo Sitna - Lacko a Janette, Zo Sitna k hrachu, Dvojlackový zjazd zo Sitna, Sitno - Janette a Edit
Výstup na Sitno: Cyklovýstup na Sitno
Štiavnické Bane: Štiavnické Bane 1, Štiavnické Bane 2, Lacko M. zjazd zo Štiavnických Baní
Počúvadielské jazero (Pocuvadlo lake): Okolo Počúvadla 1, Okolo Počúvadla 2, Okolo Počúvadla 3
Banská Štiavnica: Lacko M. v centre mesta Banská Štiavnica, k pivovaru ERB